Čau, šéfe! Vykanie vo firmách je na ústupe, nahrádza ho tykanie

Tykáte si v práci s kolegami alebo si radšej držíte odstup? Niekomu pripadá automatické tykanie cudzích ľudí za "drzé", iní sa držia spoločenskej etikety.

Ilustračný obrázok k článku Čau, šéfe! Vykanie vo firmách je na ústupe, nahrádza ho tykanie
Zdroj: TASR

Komunikácia medzi zamestnancami vo firmách sa mení. Vykanie je na ústupe, vytláča ho tykanie. „Stále viac firiem zavádza tykanie naprieč celou spoločnosťou. Výnimkou býva manažment, kde vykanie udržuje odstup od podriadených,“ priblížila výkonná riaditeľka personálno-poradenskej spoločnosti McRoy Jobliner Jana Mesárová.

V podnikoch, kde nie je tykanie zakotvené priamo vo firemnej kultúre, si zamestnanci medzi sebou obvykle tykajú. V tomto prípade však nie je podľa Mesárovej dobré zabúdať na základné pravidlá etikety a tykať automaticky od nástupu do práce každému.

Platí teda, že nadriadený navrhuje tykanie podriadenému, ak sú v hierarchii firmy na rovnakej úrovni, tak tykanie navrhuje žena mužovi. Prirodzené je i to, že ponuku tykania je možné odmietnuť.

Ak ide o kolegov rovnakého pohlavia, navrhuje tykanie ten starší, ak sú starí približne rovnako, je to jedno. V takom prípade je vhodné byť taktný a neuraziť druhú stranu.

Čítajte aj: Pozor na faux pas!

Na tykanie v práci má pritom podľa McRoy Jobliner vplyv firemná kultúra, národnosť či odbor, v ktorom daná firma pôsobí. „Napríklad, v britských alebo amerických spoločnostiach je obľúbené oslovovanie krstným menom, v nemeckých alebo francúzskych však stále prevláda vykanie,“ vysvetľuje Mesárová.

Obľúbenou formou je kombinácia vykania s krstným menom. Táto forma je srdečnejšia než klasické vykanie, no zároveň profesionálnejšia než bežné tykanie. „Prechod na túto formu musí človek vycítiť zo situácie, keďže v tomto prípade sa nemôžete riadiť zabehnutými pravidlami etikety,“ dodáva Mesárová.

Ilustračné foto, TASR

Zdroj: TASR

Odporúčame