Dámy chceli dať poprsiu dych: Vreckovky a stužka boli základ pre vznik podprsenky
Dávno pred vynájdením push-upiek chceli naše prababičky na svoje prednosti upozorniť. Také nohavičky slúžili najprv ako “prachovka“.
Na Slovensku sa podprsenky začali nosiť až po druhej svetovej vojne. Na vidieku sa nosili ženské spodné košele, ktoré prsia pekne tvarovali.
Hoci sa už koncom 19. storočia objavilo niekoľko patentov na spodnú bielizeň pre ženy, ktoré malo nahradiť stiesňujúce a nezdravé korzety, je za oficiálnu objaviteľku podprsenky považovaná až Marie Phelps Jacobová.
Vreckovky nielen na slzy
Newyorská panička sa chystala na ples a nenahraditeľný korzet sa pod jej krásne šaty z jemnej látky nehodil. Nevzhľadne trčal a navyše vyliezal z výstrihu. Tak si v rýchlosti niečo ako podprsenku ušila z dvoch hodvábnych vreckoviek a stužky. Jej model sa páčil, tak si ho nechala v roku 1914 patentovať.
Zavádzanie nového vynálezu, ale bolo pre neskúsenú obchodníčku príliš prácne, preto svoj patent predala spoločnosti Warnes Brother Corset Company a výrazne prerobila. Kým ona dostala 1 500 dolárov, firma v nasledujúcich 30 rokoch dokázala zarobiť 15 miliónov!
Poprsie na obdiv
Po prvej svetovej vojne dochádza k revolučnému objavu – vynájdeniu podprsenky, ktorá absolútne nahradila nepohodlný korzet. Tento moderný vynález sa mení podľa zmien vnímania krásy ženského tela.
Po dlhom období „nazberkaných“ spodničiek a pevných korzetov s hlbokým výstrihom prišla doba éterická. Ženy sa začali zahaľovať do ľahkých šiat, ktoré nezniesli prísne krivky korzetov. Spodná bielizeň akoby mávnutím čarovného prútika zmizla, a to tak zo ženskej garderóby ako aj z ich šatníkov.
Dámy z lepšej spoločnosti sa začali zahaľovať do priesvitných, ľahkých materiálov, ktoré viac odhaľovali, ako skrývali. Menštruačné košele
V staroveku nepoznali nohavičky. Pre ženy bola táto skutočnosť nepríjemná len počas menštruácie, kedy si prikladali kusy trávy, handričku, prípadne papyrus obviazaný okolo bokov.
"V stredoveku bola situácia pravdepodobne rovnaká, len v období menštruácie ženy nosili popod šaty ešte krátke spodky. Urodzené dámy si obliekali tzv. menštruačné košele. Tie boli dlhšie a na bokoch mali rozparky, aby sa spodné cípy mohli pretiahnuť medzi nohami a zaviazať,“ približuje obdobie dávnych čias historička Katarína Nádaská.
Zmenu priniesla až renesancia, ktorá znamenala pre bohatšie vrstvy rozšírenie krátkych spodných nohavičiek. Krátke znamenalo v danej dobe, až po kolená.
Pozvánka spod šiat
Ešte v 18. storočí niektoré dámy zámerne nenosili pod krinolínami nohavičky. Mladík, ktorý potom zaväzoval dáme črievičku, mal veľmi zaujímavý pohľad medzi jej nohy. Niekedy práve také zaviazanie črievičky bolo pozvánkou na spoločnú noc.
Skutočnosť, že zopár dám nenosilo spodnú bielizeň ešte v 19. storočí, mala v Anglicku na svedomí i spoločenskú normu. Tá prikazovala dámam, že musia sedieť s kolenami pevne pritisnutými k sebe.
„Povráva sa, že slávu nohavičkám priniesli až parížske kankánové tanečnice, ktoré tak skrátili ich dĺžku, aby ukázali svoje stehná. Aj tak sa predsa len podobali viac na trenírky. V 60. rokoch minulého storočia kraľovali spodnej bielizni nohavičky tak, ako ich poznáme dnes,“ dopĺňa Nádaská.
V histórii nohavičiek sú potom ešte dve významnejšie obdobia: Predstavenie bikín a následne nohavičiek nazývaných tangá. Tie sa prekvapivo vyvíjali už v 30. rokoch minulého storočia, keď starosta v New Yorku vydal nariadenie, že nahí tanečníci sa musia zahaliť. Dievčatá si chceli nechať zadočky nahé a tak prišli na svet tangá.
Ilustračné foto