Od plávania prešiel k hokeju: Bola to dobrá voľba!

Hokejové začiatky

Hokej je náročný šport. A to nielen na fyzickú kondíciu, ale i finančne a časovo. Najmä v začiatkoch každého hokejistu je dôležitá aj podpora rodičov. Mário Grman k hokeju prvýkrát pričuchol na ulici.„Začalo to tým, že sme hrávali s kamarátmi hokejbal na ulici . Hokej som sledoval v televízií. Strašne sa mi páčil, tak som si povedal ,že to skúsim“.

Jeho cesta k tomuto športu však nebola úplne priamočiara. "Najskôr ešte pred hokejom som začal s plávaním ,na ktoré ma prihlásili rodičia. Lenže tento šport ma nebavil . Priznám sa, že keď som bol malý tak som sa bál hlbokej vody. Čiže keď ostatní išli do hlbokého bazéna tak ja som zostával v malom . Teraz je to už v pohode. Asi po mesiaci som prestal chodiť na plávanie a začal sa venovať hokeju“.

Podporu na začiatku Máriovi poskytla najmä rodina. „Za úplné začiatky vďačím hlavne dedkovi, ktorý ma prvýkrát zobral na tréning a chodil so mnou vlastne celu prípravku. Ale aj rodičom a ďalším rodinným príslušníkom, ktorí sa potom chodievali a aj chodievajú pozerať na zápasy. V prípravke sú tréningy len v sobotu a nedeľu – čiže časovo to bolo v pohode. Čím som bol starší, tak už toho času bývalo menej“.

Extraliga späť do Topoľčian

Mário Grman odohral väčšinu svojej krátkej hokejovej kariéry v Topoľčanoch. V minulej sezóne sa podarilo postúpiť juniorom a dorastu do extraligy. „Tak na toto obdobie spomínam rád . Išli sme do sezóny s cieľom vybojovať extraligu, o ktorú sme pred rokom prišli. Podarilo sa to aj dorastu aj juniorke. Rád spomínam na barážové zápasy ,hlavne v domácom prostredí kde chodilo veľa fanúšikov . Po poslednom zápase sme si mohli povedať je to tam a oslavy mohli začať“.

Situácia u topoľčianskych seniorov však už nie je taká ružová. Nachádzajú sa v hernej kríze. Spýtali sme sa teda Mária, či sleduje aj svoj materský klub. „Hej sledujem . Ale už sa z toho dostávajú . Prišli noví hráči do tímu, nový tréner a zatiaľ vyhrali dva zápasy s Bardejovom a včera s nami“.

Cesta do reprezentácie

Mário momentálne hráva v reprezentácií do 18 rokov, ktorá premiérovo nastupuje v prvej lige proti seniorským tímom. Aká bola jeho cesta sem? „Dostal som sa do reprezentácie 16 ročných, v ktorej som okrem jednej akcie bol povolaný na všetky. O rok sme mali turnaj v Trnave už ako 17-tka .Tento turnaj mi herne vyšiel, tak si myslím, že aj toto bol dôvod pozvánky do SR 18“.

Mladíci bývajú, trénujú a hrávajú v Trnave. Niečo o ich režime nám povedal Mário. „Pondelky mávame 3 fázové tréningy, utorky, štvrtky 2 fázové. Máme aj vyučovanie, konkrétne angličtinu, slovenský jazyk, matematiku, fyziku a chémiu. Stredy, piatky mame zápasy, soboty a nedele buď máme tréningy alebo nás pustia domov na víkend“.

Pôsobenie v tomto projekte je pre Mária osožným. Čo mu to dalo a čo vzalo? „Dalo mi veľa skúseností keďže hráme s mužmi . Zdokonaľujem sa tu v herných činnostiach jednotlivca, v systémových veciach proste je o nás postarané na vysokej úrovni .A vzalo ? Asi menej času s priateľmi a rodinou . To je asi všetko“.

Voľný čas a hokejový vzor

A čo robí Mário ak nemá hokejové povinnosti? „Tu v Trnave veľa voľného času nemáme, ale keď sa niečo nájde tak oddychujem. A keď mame voľné víkendy tak veľa času trávim s rodinou a priateľmi“.

Snom Mária asi ako každého mladého hokejistu je zahrať si v NHL. No jeho cieľom je takisto aj kontinentálna hokejová liga, ktorá má z roka na rok väčšiu kvalitu. A čo jeho hokejový vzor? „Keď som začal mojim vzorom bola moja vzdialená rodina Peter Huba . Topoľčiansky odchovanec, ktorý hral za Slovan či Košice. Ale taký vzor z NHL je P.K. Subban, ktorý hrá za Montreal“.

Na záver sme sa Mária opýtali na čo Topoľčian by najradšej spomínal ak by raz odišiel zo Slovenska. „ Na zážitky, ktoré som v tomto meste zažil“, odpovedal na záver Mário Grman.