Topoľčany čakajú oslavy prvej písomnej zmienky: Viete kedy to bolo?
Blížiace sa Topoľčianske hody budú mať tento rok slávnostný nádych. Tento rok totiž naše mesto oslávi 840. výročie jeho prvej zmienky. Viete kedy a kto sa o ňu postaral?
Kedy Topoľčany vznikli?
Podľa historikov vznikli Topoľčany asi v polovici 9. storočia. V tomto období bol osídľovací proces na Ponitrí na svojom vrchole. To, že názov nášho mesta je úzko spojený s výskytom topoľov na našom území je asi každému Topoľčancovi jasné. Tok rieky Nitry vytvoril v oblasti Topoľčian viacero ramien. V okolí prevažoval topoľový porast. Z toho vyplynulo pomenovanie terajších osadníkov, ktorí sa nazývali Topolčaně, čiže obyvatelia osady nachádzajúcej sa uprostred topoľového porastu.
Výhodná poloha Topoľčian ich predurčilo k tomu, že sa stali významným trhovým a mýtnym miestom. Ležali totiž v blízkosti križovatky diaľkových ciest. Topoľčany sa stali aj sídlom fary, ktorej existencia sa datuje od roku 1285. O prvú písomnú, no žiaľ nezachovanú zmienku sa postaral Belo III. okolo roku 1173. Darovacou listinou daroval Topoľčany šľachticom Seudovi a Martinovi.
Prvá zachovaná písomná zmienka
Martinov syn Turda zomrel bez potomkov a Topoľčany ďalej odkázal Ostrihomskému krížiackemu konventu. Kráľ Belo IV. však nároky konventu neuznal a Topoľčany odkázal svojmu vernému dvoranovi Dionýzovi. Vďaka nášmu čitateľovi vám prinášame aj úryvky z tejto listiny.
Táto darovacia listina je uložená v Maďarskom krajinskom ústave v Budapešti. Topoľčany sú v nej nazývané ako „Tupulchan“. Belo IV. v roku 1235 daroval Topoľčany spolu s tromi dedinami. Boli to Tovarníky (Taarnuk, Ilovec (Ylouch)a Račice (Rachych).
Dionýz získal majetok za svoju vernosť, ktorá bola v tých dobách aj podľa tejto listiny veľmi vážená. „Moc všetkých kráľov a kráľovstiev spočíva vo vernosti ich obyvateľov, pretože spomínaná vernosť prevyšuje ostatné verejné zásluhy“, píše sa v listine.
A Dionýz práve bol symbolom takejto vernosti.“Súc teda vedený týmto želaním, chceme dať znením tejto listiny na známosť všetkým, že náš drahý a verný Dionýz syn Dionýza, správca našich kráľovských stajní, nás od svojich chlapčenských rokov verne sprevádzal, preukazoval nám verné služby a radostnú spoločnosť, čím si vyslúžil našu priazeň. Neustále bol po našom boku či už na území kráľovstva alebo aj mimo neho“ , odôvodňuje listina.