Topoľčany v ďalekej histórií: Dobytčie trhy či Cigánska osada na mieste dnešnej plavárne
Viete ako sa pôvodne volali Topoľčany, či aké najstaršie ulice aj s názvami vznikali v našom meste? Prečítajte náš článok, ktorý vám toho o zaujímavej histórii starých Topoľčian prezradí viac než dosť.
Naše mesto vzniklo na pravej strane rieky Nitry v regióne stredného Ponitria. Prvá písomná zmienka pochádza ešte z roku 1235, keď sa mesto donáciou kráľa Ondreja II. dostalo do rúk správcu kráľovských stajní Dionýza. Najstarší latinský názov mesta Thapolchan zrejme vyjadruje prírodné podmienky, v okolí ktorých Topoľčany vznikli.
Na prvej mape Topoľčany nie sú
„Na prvej známej mape Uhorského kráľovstva, mape Lazara Rosettiho z roku 1528 sa mesto nenachádza. Z okolitých osídlení sú tu zobrazené napríklad Dvorany, Oponice, Žabokreky, Michalov vrch,“ vysvetľuje topoľčiansky historik Bohuš Sasko. Ako ďalej uvádza, kvôli tureckému nebezpečenstvu sa zakrátko začalo pracovať na ďalšej mape, jej vytvorením bol poverený Wolfgang Lazius. Mapa s názvom Pravdivý opis Uhorského kráľovstva, ktorá bola vydaná v roku 1556, už obsahuje aj Topoľčany pod spomínaným názvom Tapolchan.
Názvy mali svoje opodstatnenie od začiatku
Tvorenie pomenovania ulíc prešlo viacerými vývinovými fázami. „Tá prvá sa zaraďuje približne do obdobia 13. – 15. storočia, kde sa názvy určovali hlavne podľa geografického hľadiska. Základným zdrojom pomenovania môže byť tvar, veľkosť ulice (Krátka ul.) blízkosť rieky, potoka (Hornopotočná ul.) svetová strana, smer (Severná ul.) či dôležitý objekt na ulici (Baštová ul.),“ pokračuje vo vysvetľovaní Sasko.
V období 16. – 19. storočia s rozširujúcim obchodom a cechovníctvom vznikajú ulice, ktorým sa prisudzujú tematicky spojené názvy (Tkáčska, Hrnčiarska). Ako nám prezradil topoľčiansky historik, keďže sa na námestiach pravidelne konávali trhy, pomenovania vznikali podľa toho, čo sa na námestí vykonávalo a predávalo. Bežné boli Konské alebo Dobytčie trhy. Taktiež príchod rôznych etnických skupín poznamenal názvy niektorých ulíc ako napríklad Židovská či Nemecká.
Cigánska osada na mieste terajšej plavárne
Žiadne ulice neniesli meno po významnej osobnosti, výnimkou bola iba Rákoczi ulica.
„František Rákoci, ktorý žil od 1676 do 1735, bol sedmohradský šľachtic a vodca posledného stavovského povstania. Taktiež tu môžeme nájsť aj časť obce, ktorá bola obývaná cigáňmi – Czigány telép – cigánska osada. Nachádzala sa pri budove dnešnej plavárne.“
Rakúsko-Uhorské vyrovnanie pre slovenské obyvateľstvo znamenalo začiatok silnejúcej maďarizácie. Prejavilo sa to aj v názvoch ulíc. Od konca 19. storočia už dokladujeme ulice pomenované podľa významných osobností, aby sa tak ešte viac zvýšilo maďarské cítenie. Tomuto obdobiu sa budeme venovať v ďalšej časti série.
Názvy námestí na mape z roku 1894:
- Kispiacz tér – Malé tržné námestie
- Lóvásártér – námestie s konským trhom
- Marhavásártér – námestie, trh s hovädzím dobytkom – na týchto uliciach sa konávali trhy,
- Főtér – Hlavné námestie
Názvy ulíc z roku 1894:
- Vásártér ut – Trhová
- Korház utcza – Nemocničná – ulica, na ktorej bola Stummerovcami postavená nemocnica, Magtár ut – sýpka
- Major ut – majer – Stummerovci tu mali postavené hospodárske budovy
- Huszár ut – Husárska
- Vasút ut – Železničiarska
- Temető kőz – Cintorínska ( kőz – medzera )
- Sétány – promenáda, korzo
- Buzogány ut – Budzogánska (palcát)
- Zerdahélyi ut – Streďanská
- Plebánia ut – Farská
- Fürdő ut – Kúpeľná
- Korona ut – ulica pri Korune
- Nemes – Zemianska
- Új ut – Nová ulica
- Bőlgyéni ut – Bedzianska ulica
- Rózsa ut – Ružová
- Takarékpenztár ut – ulica, kde sa nachádzala budova sporiteľne
- Bastya ut – Baštová
- Kolostor – Kláštorná – ulice na okraji mesta, ktoré dokladajú opevnenie mesta, resp. cirkevnú stavbu*
*pozn. redakcie – spracované z údajov Bohuša Saska
Foto: Staré Topoľčany, Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, Bratislava
