Topoľčiansky iluzionista Dušan, ktorý rozosmial Slovensko: Kúzelník musí byť aj dobrý zabávač

Topoľčanca Dušana netreba v našom meste vôbec predstavovať. Poznať ho môžete nielen ako pracovníka lokálneho rádia, ale aj ako kúzelníka a iluzionistu. Prečítajte si rozhovor, v ktorom na seba prezradil veľa vecí.

Odkedy sa venujete kúzleniu?

Ešte keď som bol malý chlapec a chodil som do materskej školy, tak raz tam zavítal kúzelník. Okrem ostatných trikov, ktoré predvádzal ma zaujal jeden, keď prelieval vodu z jedného pohára do druhého, potom tam vložil nôž a tá voda zmrzla. Vtedy som ani netušil, ako sa tento trik robí. Dnes to už viem a nielen to. Táto zvedavosť bola taký prvý impulz, odkedy sa to celé začalo. Vtedy som mal okolo 5 – 6 rokov.

Kedy sa to zlomilo a vedeli ste, že sa tomu chcete venovať aj ako dospelý, a nielen ako dieťa v rámci hier?

Ono to prišlo samo. Bavilo ma to, venoval som sa tomu aj popri štúdiu na základnej škole, gymnáziu či výške. Sledoval som kúzelníkov v televízii a snažil som sa na to prísť ako to robia. Vždy sa mi to podarilo. Na začiatku som robil vystúpenia pre školy, či na internáte pre kamarátov a známych na oslavách a nejako mi to kúzlenie zostalo dodnes.

Prečo ste sa rozhodli zúčastniť talentovej šou a koľkokrát ste sa už objavili na televíznych obrazovkách?

Každá reklama je dobrá, ale vystupovanie v prime-time v najsledovanejšej relácii v celoplošnej televízii je maximum zviditeľnenia, aké sa dá dosiahnuť. Ja hovorievam, že sa každé dva roky sa objavujem v televízii. V roku 2008 som sa prebojoval od divadla až do priamych prenosov, potom v rokoch 2010, 2012 a samozrejme aj tento rok som úspešne zarezonoval v tejto talentovej súťaži, kde som postúpil.

Posledné televízne vystúpenie s pomocou jedného porotcu bolo dohodnuté?

Žiaľ, dohodnuté nebolo nič. Člena poroty Jakuba Prachařa som si len vytipoval a bol som rád, že ponuku prijal. Vystúpenie vyšlo nad očakávania. Jeho úlohou bolo iba stáť s rukami za chrbtom a smiať sa. Ostatnú prácu, teda kúzlenie, som zabezpečoval vlastnými rukami. Grimasy, ktoré pridal pán Prachař urobili svoje a povýšili zábavné kúzelnícke vystúpenie na ešte zábavnejšie, za čo mu ďakujem.

Sú nejaké triky, ktoré predvádzate najradšej?

Každý trik, ktorý predvádzam mám rád, ale najradšej predvádzam vlastné triky, ktoré som vymyslel a vyrobil k nim rekvizity – originál je len originál (smiech).

Čo Vás na kúzlení baví najviac?

V dnešnej dobe už kúzlenie nie je len o kúzlení. Každé kúzlo by malo byť zábavne podané divákovi. A toto sa mi páči najviac, keď diváka zaujmem, očarím a hlavne zabavím. V dnešnej dobe musí byť kúzelník aj dobrý zabávač.

Musí mať človek nejaký špeciálny talent, aby sa mohol stať kúzelníkom a iluzionistom? Alebo je to len otázka cvičenia a praxe?

Tak ako sa speváci učia spievať, alebo tak ako sa tanečníci učia tancovať, tak aj kúzelníci sa musia učiť kúzliť. Na rozdiel od spevákov či tanečníkov, žiadne kúzelnícke školy neexistujú a musia sa učiť sami. Nácvik a príprava jedného triku trvá dlho a čas závisí od náročnosti daného triku. Príprava vystúpenia začína myšlienkou, potom sa zháňajú potrebné veci, prípadne sa dajú šiť potrebné kostýmy a nakoniec nácvik, ktorý sa vždy zdokonaľuje praxou.

Máte aj nejaký idol, vzor medzi kúzelníkmi?

Mojím vzorom bol Ali Bongo z Veľkej Británie. Obdivoval som ho, ako vedel spojiť humor s kúzlením. Preto sa snažím o to, aby každé moje vystúpenie bolo nielen magické a kúzelné, ale predovšetkým, aby sa ľudia zabávali.

Kde všade ste už predvádzali svoje triky?

Na Slovensku, v Čechách a dokonca aj v Rakúsku. Od malých osláv, po zábavné javiskové estrádne programy až po tie televízne. Dokonca raz som vystupoval aj na lúke.

Foto: Dušan Cápa