Prokop Slováček Rôzne

Za chémiu, čo "nosíme" na sebe, sa nám telo nepoďakuje. Ako oblečenie škodí?

Oblečenie, ktoré nosíme, je plné chémie. Odborníci bijú na poplach. Obsah škodlivín musíme znižovať, inak nás to môže vyjsť veľmi draho.

Ilustračný obrázok k článku Za chémiu, čo "nosíme" na sebe, sa nám telo nepoďakuje. Ako oblečenie škodí?
Zdroj: Ilustračné foto / Facebook

Organizácia Greenpeace nedávno zverejnila výsledky testovania vzduchu v niektorých obchodoch outdoorových spoločností. V predajniach na Taiwane, v Nemecku, Taliansku, Nórsku, Švédsku a vo Švajčiarsku merania ukázali vysoké koncentrácie tzv. prchavých PFC (polyfluorované zlúčeniny) látok.

Veľké firmy, obľúbené značky

Boli až 60-násobne vyššie ako je priemerná koncentrácia v iných uzavretých miestnostiach a až tisíc krát vyššie ako vonku. A vôbec nešlo o žiadne malé bezvýznamné značky, ale o veľkých hráčov na outdoorovom trhu.

„Môžeme očakávať, že v podobných podmienkach pracujú aj zamestnanci slovenských outdoorových obchodov, ktoré predávajú výrobky s obsahom PFC látok,“ myslí si koordinátorka kampane Ivana Kohutková z Greenpeace Slovensko.

Mohlo by vás zaujímať: Na slnku zdravo, ale bez chémie. Čím nahradíte klasický opaľovací krém?

Čo je to za chémiu?

Kde sa v predajniach takéto chemické látky berú a ako veľmi by mohli byť nebezpečné? Obsahuje ich napríklad aj outdoorový výstroj, pretože dávajú výrobkom charakteristické vlastnosti. Ale zároveň sa uvoľňujú do ovzdušia, odkiaľ sa dostávajú do tela.

Látky PFC sa používajú vo svete od roku 1950. Napríklad aj pri výrobe kuchynského riadu či nádob, rôznych obalov, pri výrobe kobercov či textilných výrobkov. Podľa Greenpeace vzbudzujú vysoké koncentrácie PFC látok obavy. Štúdie ukazujú, že v organizme, ktorý je im vystavený, sa zvyšuje aj ich koncentráciu v krvi. A zostávajú tam dlhé roky. Odborníci ich spájajú so vznikom niektorých druhov rakoviny.

Nič nové, ale odborníci varujú

Odborníci ich posledných 10 rokoch intenzívne skúmajú. Údaje naznačujú, že tieto látky sa hromadia v životnom prostredí a že sa v ňom zle odbúravajú. To isté sa deje aj v organizme človeka. Kumulujú sa v ňom a len veľmi pomaly sa z tela vylučujú.

Odhaduje sa, že by mohli negatívne pôsobiť na vývoj organizmu, na rast, na schopnosť učiť sa, pôsobiť na správanie. Môžu mať negatívne účinky na plodnosť, negatívne hormonálne pôsobenie, popisuje sa zvýšenie hladín cholesterolu, zmeny v imunitnom systéme, negatívny vplyv na hladiny pečeňových enzýmov, na prostatu, močový mechúr, semenníky. Študujú sa aj karcinogénne účinky.

Písali sme aj: Plavky rozhádali Francúzsko. Schyľuje sa k náboženskej voj­ne?

Pomôže biomonitoring?

Údaje o zaťažení ľudí týmito látkami zo zložiek prostredia, z potravinového reťazca, z odevov sa dajú zistiť pomocou tzv. biomonitoringu. A ten na Slovensku k dispozícii zatiaľ nemáme.

„Môžeme použiť len údaje zo zahraničia,“ hovorí doktorka Eleonóra Fabiánová, vedúca Národného referenčného centra pri banskobystrickom Regionálnom úrade verejného zdravotníctva.

Humánnemu biomonitoringu sa venujú intenzívne v USA, Nemecku a iných štátoch EÚ. Zo zistení v USA, či Kanade vidno, že úroveň zaťaženia postupne klesá zároveň s obmedzovaním používania týchto látok. „Je však pravda, že v prípade väčšieho zaťaženia z vonkajších zdrojov – ako sú kontaminovaná strava, voda, nekvalitné materiály s PFC v kontakte s ľudským telom – môže byť aj nakumulované množstvo v tele väčšie a potom nemožno vylúčiť negatívny vplyv na organizmus.“

Foto: ilustračné

Prečítajte si aj: POTULKY PO SLOVENSKU: Na kanoe, alebo na plti? Relaxovať môžete aj na vode

Zdroj: Dnes24.sk
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM