Židovský kódex bol vyhlásený pred 72 rokmi: Jeho dôsledky pocítili aj Židia v Topoľčanoch
Dnešok je dňom kedy si pripomíname obete holokaustu a rasovej diskriminácie, ktorá nastala po nástupu nacistov k moci v Nemecku. Rasová nenávisť nacistov najmä voči Židom sa rozšírila do celej Európy a mala fatálne následky. Ako si na toto obdobie spomína topoľčiansky rodák pán Walter Fried?
Začiatok perzekúcií Židov v Topoľčanoch
Po vyhlásení Slovenského štátu v roku 1939 sa aj vtedajšia vláda sympatizujúca s nacistickým Nemeckom pridala k hroznému ťaženiu proti židovskému obyvateľstvu v Európe. Riešenie židovskej otázky ako cynicky nazývali tento proces jeho autori mal najskôr za cieľ vylúčiť Židov z hospodárskeho a verejného života.
Vysoké percento Židov malo zastúpenie v slobodných povolaniach ako napríklad advokáti či redaktori. O prácu prišla najskôr táto skupina. V Topoľčanoch bola zakázaná činnosť 10 advokátom. Tým, ktorým bolo dovolené pracovať aj naďalej však mohli zastupovať iba Židov.
O prácu prišli aj niektorí lekári v Topoľčanoch. Ale keďže ich nemal kto nahradiť v tejto oblasti bolo udelených najviac výnimiek. V tej dobe pracovalo v Topoľčanoch 14 židovských lekárov. Výkon lekárskej praxe bol zakázaný štyrom.
Štát dokonca nútil Židov prekrstiť sa.„Na začiatku všetkého štát prinútil všetkých Židov sa dať prekrstiť a nemohli sme dodržiavať naše sviatky“, spomína pán Fried. Židovské deti dokonca nemali prístup do škôl. „V roku 1941 sa mi podarilo dokončiť len 1 rok meštianky“.
Nemohli chodiť ani po uliciach
Ďalším nariadením bolo úplne vylúčiť Židov aj zo spoločnosti. Nemohli chodiť slobodne po uliciach. „Vyhodili nás zo škôl a potom sme chodili do židovne – chudobné deti tam dostávali mlieko, neboli hladné ani smädné. Zase nás teda vrátili do tej istej školy, ale to iba preto ,aby sme nechodili po uliciach, lebo vtedy už nebolo dobré, aby Židia chodili po uliciach“.
Takže zámerom nebolo deti vzdelávať, ale len segregovať. „Sústredili nás tam akoby sme sa učili, ale neučili sme sa. Boli sme vylúčení ako židovskí štátni občania Slovenského štátu. Stratili sme všetky občianske práva“.
Blokovanie majetku a arizácie
V roku 1941 mali Židia v Topoľčanoch ešte významný hospodársky vplyv. Z celkových 879 živností patrilo 384 Židom. Arizačný zákon umožňoval zabavovanie židovského majetku, ktorí väčšinou získavali príslušníci významných funkcionárov.
Podniky sa neustále likvidovali a Židia prichádzali o prácu. Arizácia sa samozrejme dotkla aj Topoľčian. „Boli sme vyhostení z nášho hostinca, ktorý dostal môj nebohý otec za zranenie vo vojne ako vojnový invalid“.
Židom bol ich majetok zablokovaný a nemohli s ním nijak manipulovať. Na život si mohli ponechať maximálne 1000 korún na týždeň pre uživenie svojej rodiny. „Prišli sme o peniaze v banke, o byt, obrali nás o šatstvo a to všetko kvôli tomu, že sme boli Židia“.
V Topoľčanoch bolo židovské obyvateľstvo taktiež vyháňané zo svojich bytov a bolo im zakázané bývať v určitých častiach mesta. Takými boli napríklad pouličný front Štefánikovho námestia či front ulíc Andreja Hlinku, A. Hitlera a 14. marca.
Čo bol Židovský kódex?
Alebo aj vládne nariadenie 189 o právnom postavení Židov. Bola tú sústava protižidovských predpisov, ktorá nekompromisne etnicky a nábožensky definovala jedincov. Nevyhla sa ani vymedzeniu „židovský miešanec“.
Toto nariadenie zbavilo Židov na Slovensku základných občianskych a ľudských práv. Samozrejme tento zákon riešil aj odoberanie hnuteľného a nehnuteľného majetku Židom. Na základe neskoršej vyhlášky museli aj u nás Židia od šiestich rokov nosiť žltú, šesťcípu hviezdu na svojom oblečení.
Nemali by sme zabúdať
Vyhladzovanie židovského obyvateľstva bolo zverstvo a zločin nevídaných rozmerov. Podľa historika Milana Zemka je dôležité si tieto udalosti pripomínať.
Na likvidácií Židov sa podľa neho podieľala aj slovenská politická reprezentácia. „Historické povedomie by malo byť na Slovensku dôkladnejšie a systematickejšie pestované,“ povedal historik Milan Zemko.
Zdroj: Global 24/webnoviny.sk
Foto:Ilustračné