Čierny deň v histórií Topoľčian: Falošná správa spôsobila hystériu

Topoľčianski Židia a ich život počas 2. svetovej vojny

V Topoľčanoch tvorila židovská komunita asi 1/3 všetkého obyvateľstva. Spoločensky sa stránili majoritnej časti obyvateľov, no nie hospodársky. Židia vlastnili v meste mnohé obchody či podniky. Patrili medzi vyššiu spoločenskú vrstvu, čo dráždilo miestnu kresťanskú väčšinu. Vzťahy medzi Židmi a kresťanmi sa skomplikovali po roku 1939. Pod vplyvom masívnej antižidovskej propagandy sa nenávisť voči Židom stupňovala. Bola namierená najmä na ich majetky.

Protižidovské perzekúcie so strany štátu sa stupňovali . Ako prvé prišlo na rad ich vylúčenie z verejného a ekonomického života. O prácu v Topoľčanoch najskôr prišli niektorí advokáti či lekári. Dospeli až k deportáciám Židov do vyhladzovacích táborov, ktoré neobišli ani topoľčianske židovské obyvateľstvo. Na Slovensku bolo zriadených niekoľko pracovných táborov. Pre Topoľčany to bol najbližšie pracovný tábor Nováky.

Topoľčiansky pogrom

Po vojne sa topoľčianski Židia, ktorí prežili nacistické besnenie vrátili domov. To sa nepáčilo najmä arizátorom, ktorí na základe zákona nadobudli bezplatne ich majetky. Tajne sa stretávali a dohadovali čo ďalej. Medzi Topoľčancami začali šíriť nepravdivé fámy o tom, ako sa chcú Židia pomstiť kresťanskému obyvateľstvu.

Vtedajšie obyvateľstvo Topoľčian bolo prevažne chudobného robotníckeho stavu. Zásobovanie z okolitých obcí bolo slabé, obyvatelia trpeli najmä nedostatkom potravín. Ale Židia boli schopní si potrebné potraviny zadovážiť, aj keď ich častokrát preplácali. Obyvateľom sa to nepáčilo, kritizovali Židov za to, že od doby ich návratu sa nezapojili do žiadnych verejných prác a bažia iba po vyšších pracovných miestach.

Ľudia sa často pozastavovali nad tým, že aj keď Židia vôbec nič nerobia, chodia prepychovo oblečení. Tieto nálady a šírenie nepravdivých informácií viedli až k nešťastným udalostiam z 24. septembra 1945. Deň, ktorý sa nezmazateľne zapísal do histórie Topoľčian ako topoľčiansky pogrom.

Čo sa vlastne stalo 24. septembra 1945?

Na počiatku bola nepravdivá fáma o tom, že v Topoľčanoch chcú v kláštornej škole (terajšia Stredná zdravotnícka škola Sv. Vincenta de Paul) vymeniť všetky učiteľky s výnimkou dvoch. Nahradené budú židovskými učiteľmi. Niektoré ženy sa rozhodli zorganizovať protest pred budovou školy.

No cestou sa rozšírila ďalšia nepravdivá fáma o tom, že Židia si zriaďujú zvláštnu triedu pre židovské deti, že sú ničené kresťanské symboly v škole a že učiteľky (sestričky) boli vyhodené von z tried. Nahnevané a lžou nainfikované ženy takto vtrhli do jednej z tried, kde práve MUDr. Berger očkoval deti. Očkované deti začali plakať. Z toho si jedna so žien vydedukovala, že ich lekár chce otráviť.

To sa dozvedeli aj deti z ďalších tried a s plačom sa rozutekali po uliciach. Pochopiteľne celé toto vyvolalo hrozivý dojem u obyvateľov.Ob­čania vtrhli do triedy, kde pracoval MUDr. Berger. Obvinili ho a s vulgarizmami ho vyhnali von. No tam už čakal rozvášnený dav. Dvaja mladí muži ho začali surovo biť.

Nik si ho nezastal a napokon sa ťažko ranený dostal na stanicu národnej bezpečnosti, kam sa prišli schovať aj ďalší napadnutí Židia. Násilnosti sa rozšírili nielen v uliciach, ale i do bytov. Bilancia tejto tragédie bola 48 zranených Židov a 15 ťažko, ktorých bolo nutné previezť do nemocnice.

Vyšetrovanie vyvrátilo fámy

Povolaní boli tunajší príslušníci bezpečnosti. Dav však nebolo možné zastaviť. Na pomoc prišli teda vojaci. No niektorí sa pod vplyvom demagógie pridali k davu. Šialenstvo sa skončilo až po príchode samotného veliteľa posádky a asi 150 vojakov. Rozmiestnené hliadky už nepripustili ďalšiu eskaláciu násilia. Vyšetrovaním celej udalosti sa zistilo, že:

• učiteľky (sestričky) neprídu o svoje miesta a nebudú za ne dosadení židovskí učiteľia
• očkovacia látka, ktorou MUDr. Berger očkoval nebol žiaden jed, mohlo spôsobiť maximálne zvýšenú teplotu ako reakciu na očkovanie
• v škole sa nebude zriaďovať žiadna židovská trieda, žiadne kresťanské symboly neboli ničené
• demonštrácia nebola organizovaná žiadnou politickou stranou a ani nikým z podzemných hnutí

Historická sebareflexia

Tento rok uplynie 68 výročie od tejto smutnej udalosti, ktorá sa stala v našom meste. Smutné aj kvôli faktu, že celé sa to odohralo už po skončení 2. svetovej vojny. Pred vojnou tvorilo židovské obyvateľstvo takmer tretinu z celkového počtu. Po vojne sa ich vrátilo zhruba 550. Ako odznelo vo filme Miluj blížneho svojho od Dušana Hudeca, po pogrome nezostal v Topoľčanoch ani jeden Žid.

Otočenie za históriou a vyrovnanie sa s čiernou minulosťou učinilo aj Mestské zastupiteľstvo v roku 2005. Vydalo vyhlásenie k septembrovým udalostiam z roku 1945. V jeho poslednej pasáži sa píše toto:

„My, volení zástupcovia občanov mesta Topoľčany, vyjadrujeme svoju najhlbšiu ľútosť nad činom, ktorý svojim rozmerom neľudskosti a zla nemá v našej novodobej histórii obdobu. Vyslovujeme v mene všetkých našich občanov hlboké odhodlanie a presvedčenie, že občania mesta Topoľčany už nikdy neskĺznu z princípov tolerancie, demokracie a vzájomnej lásky a úcty, tak ako kážu zákony mravnosti a humanizmu“.

Významný krok sa učinilo mesto aj v roku 1998. Vtedy bola v budove bývalej synagógy (terajšie SOU Obchodné) odhalená pamätná tabuľa, ktorá bola vyrobená a osadená z iniciatívy mesta Topoľčany a pána Waltera Frieda, rodáka z Topoľčian. Na tabuli stojí:

„Na večnú pamiatku našim židovským spoluobčanom, obyvateľom mesta Topoľčany, obetiam rasovej a náboženskej nenávisti, vyvlečeným a vyvraždeným v rokoch 1942 – 1945".

Zdroj: Film Miluj blížneho svojho (2004), geocaching.com