Čo môžeš urobiť dnes, odlož radšej na zajtra! Nie sme leniví, je to diagnóza

Takmer tretina populácie odkladá na neskôr veci, ktoré môže urobiť hneď. Choroba to nie je, ale človeka môže časom úplne psychicky "odrovnať".

Prokop Slováček
Ilustračný obrázok k článku Čo môžeš urobiť dnes, odlož radšej na zajtra! Nie sme leniví, je to diagnóza
Zdroj: internet

Podľa posledných zistení vedcov z Univerzity v Calgary tomuto problému podlieha takmer tretina populácie. Trend odkladať veci na neskôr rastie. Vedci to pripisujú rôznej štruktúre našich pracovných aktivít i väčším možnostiam voľnočasových aktivít. Najviac ale vinia internet a sociálne siete.

Prokrastinácia môže viesť až k depresii. Psychológovia a osobní koučovia s tým majú bohaté skúsenosti.

Najhoršie sú na tom študenti

Najohrozenejšou skupinou sú vysokoškolskí študenti. Americký psychológ Piers Steel zistil, že s odkladaním vecí má skúsenosť až 95 percent z nich, u niektorých je to už aj problém. Najčastejšie odkladajú písanie záverečných prác.

„Úlohy a povinnosti majú spojené s negatívnymi emóciami a nevedia, ako si veci zorganizovať. Rolu ale môže hrať aj strach zo zlyhania a nedostatok sebadôvery,“ vysvetlil osobný kouč Aleš Kalina, ktorý sa témam osobného rozvoja venuje.

„Mnoho ľudí sa chorobne vyhýba aj činnostiam, ktoré ich bavia. Typickým príkladom sú práve študenti, ktorí sa nemôžu prinútiť napísať prácu aj napriek tomu, že téma aj celé štúdium ich mimoriadne zaujíma,“ uviedla Tatiana Malatincová, autorka projektu Nie sme leniví, ktorý sa skúmaním prokrastinácie študentov zaoberá.

Prečo veci odkladáme?

Zásadným dôvodom, prečo veci chorobne odkladajú najmä veľmi inteligentní a kreatívni ľudia, je nejasne definovaná pracovná doba a sloboda, ktorú študenti aj niektorí pracujúci pri organizácii svojho pracovného času majú.

„Chorobné odkladanie vecí môže vyústiť do stresu, pocitu viny, psychickej krízy a straty produktivity. V krajnom prípade môže dôjsť aj k depresii, kedy jedinec prestane svoje povinnosti plniť úplne,“ vysvetlil Kalina a dodal, že prokrastinácia môže byť aj príznakom pracovného vyhorenia.

Do plánovaných aktivít musí preto byť zahrnutý aj dostatok odpočinku. „Odpútanie pozornosti od povinností pôsobí na náš organizmus tiež veľmi pozitívne. Pri plánovaní činností je preto nutné myslieť na pravidelné prestávky,“ dodal psychológ Tomáš Repka.

Zdroj: Dnes24.sk