Medailista Matej Paulovič (19) o skvelom úspechu: Bronz sme chceli viac ako Švédi!
Slovenskí juniori, medzi nimi aj jeden Topoľčanec, sa už niekoľko dní tešia z fantastického úspechu zisku bronzových medailí na Majstrovstvách. Prečítajte si rozhovor s Matejom Paulovičom (19), v ktorom nám prezradil svoje očakávania pred šampionátom, ako aj prvé dojmy po výhre nad Švédskom.
Málokomu ušla informácia o skvelom výsledku našich juniorov na tohtoročných Majstrovstvách sveta v Kanade. Bronzovou medailou sa môže pochváliť aj Topoľčanec Matej Paulovič (19). My sme sa s ním porozprávali o tom, ako prežíval medzinárodný šampionát, kto mu najviac držal palce a či si už našiel chvíľu na zaslúžený oddych.
Aké očakávania si mal pred Majstrovstvami?
V prvom rade som bol rád, že som dostal pozvánku reprezentovať Slovensko na MS. Očakávanie bolo asi také, aké mal každý. Teda, aby sme vyhrali dôležitý zápas s Nemeckom a nehrali o záchranu. Bolo ťažké dať sa dokopy po prvom zápase s Kanadou, ale sedeli sme s trénermi spolu a hneď na druhy deň proti Fínsku sme sa snažili ukázať v tom najlepšom svetle, čo sa podarilo. Mali sme šťastie, nesmierne nás podržal Denis Godla, taktiež každý hráč dal zo seba všetko. Po zápase som vedel, že tento tím môže dosiahnuť niečo viac než len vyhrať s Nemeckom.
Ako si vnímal váš tím počas MS? Myslel si si, že sa dostanete tak ďaleko?
Počas MS som mal zmiešané pocity lebo v prípravných zápasoch sme hrali dobre, vyhrali sme oba zápasy. Lenže na úvode MS s Kanadou sme vybuchli a bolo ťažké vracať sa späť, ale som nesmierne rad, že sme hneď v druhom duely nabrali sebavedomie, išli ďalej a pokračovali až do konca. Samozrejme, že rodina, kamaráti aj priateľka ma podporovali v čo najlepších výkonoch. Súčasní spoluhráči z USA, ale aj tí bývali zo Švédska mi písali, že hráme dobre a mame bojovať z celých síl.
Semifinále nevyšlo podľa predstáv, ako to hodnotíš s odstupom času?
S Kanadou sme hrali prvý zápas veľmi zle. Bell centrum bolo takmer vypredané a my sme nastúpili ako keby v šoku. Stav 3:0 v 10. minúte hovoril za všetko. Ale na druhý duel nás už Kanaďania nemali čím prekvapiť, vedeli sme do čoho ideme. Pritom to bolo semifinále, no my sme si verili. Po dobrých výkonoch proti Fínsku, USA, Nemecku a Češku sme mali viac sebavedomia. Kanaďania naopak nevedeli do čoho idú, lebo my sme boli už iný tím ako v prvom stretnutí. Škoda, že sme nevyužili šance, čo sme mali za stavu 1:0, možno by ten zápas skončil inak.
Povieš nám trochu o jedinom góle do bránky Kanady, ktorému si pomohol?
V závere druhej tretiny Kanaďania netrafili našu bránku a my sme dostali šancu vyštartovať dvaja na jedného. Potiahol som puk, nadhodil Šoltésovi a ten dal náš jediný gól za 120 minút. Ak chceme vyhrať s Kanadou musíme využiť 90% šanci a musíme dať minimálne 3 a viac gólov. Čo sa bohužiaľ nestalo.
Zápas o bronz však už vyšiel na jednotku…
V zápase o bronzovú medailu sme všetci chalani siahali na dno svojich síl, pre niektorých z nás to bol posledný juniorsky zápas na medzinárodnej úrovni. Verili sme, že máme šancu na medailu. Švédi sa dostali na takú istú pozíciu ako my, prehrali v semifinále s Ruskom. Pre nich to bolo sklamanie, pre nás tiež, ale my sme sa dokázali dať dokopy a vydať zo seba všetko. Myslím si, že sme chceli viac bronzovú medailu ako oni, preto sa to tak aj skončilo.
Aké boli prvé dojmy po zisku bronzu?
Dojmy po bronze boli úžasné. Keď sme sa pozreli späť na momenty, ako sme si hovorili, že dôležitý zápas s Nemeckom musíme vyhrať a porovnali s tým, ako sme sa dokázali prebojovať medzi 4 najlepšie krajiny sveta, vedeli sme že to nie je náhoda, že v tom niečo bude a bolo to tak.
Kto bol podľa teba najlepším hráčom slovenského tímu?
Náš najlepší hráč bol jednoznačne Denis Godla, ktorý nás držal v každom jednom zápase na MS od prípravného až po posledný o tretie miesto . Potom ešte Martin Reway, ktorý hral dobre a ťahal nás či na ľade, ale aj mimo neho. Predsa len to boli jeho tretie Majstrovstvá a mal nejaké skúsenosti na rozdávanie.
Oslavovali ste tento skvelý výsledok?
Oslávili sme to trochu, spolu s ostatnými hráčmi sme si boli sadnúť na pivko a pozreli sme si zvyšok finále. Nemali sme veľa času na oslavy, pretože na ďalší deň sme odchádzali.
Oddychuješ doma, alebo už zarezávaš v zámorí?
Momentálne neoddychujem nikde. Ja som sa odpojil od tímu po šampionáte, hneď som letel do USA. Dnes som už zarezával na tréningu, zajtra ešte nenastúpim na zápas, pretože mám na jedno stretnutie stopku. No v sobotu už opäť hrám, oddychovať budem teda až po sezóne, čo je ešte dosť času.
