N1-12 v novom šate vstúpilo do ďalšej éry: Na začiatku sa báli prijatia verejnosti

N1–12 má za sebou rekonštrukciu. Ako by si zhodnotil ty jej priebeh?

J.K. : Ak by som to mal zhrnúť len pár slovami – veľa učenia! Projekt rekonštrukcie sa priebežne vývijal – kým na začiatku sa rátalo iba s výmenou prednej steny pôvodného priestoru, časom sa ukázalo, že do pôvodného priestoru sa už čas zahryzol v takej miere, že sme boli nútení nakoniec posunúť do finálnej podoby, ktorá už počítala s úplným odstranením pôvodnej konštrukcie. Z projektu malého zásahu do pôvodnej konštrukcie sa tak časom stal projekt rozsiahlej výstavby úplne nového priestoru. Ten vyžadoval veľké množstvo šikovných rúk.

To že sa nám podarilo zmobilizovať skupinu takmer 70 tich dobrovoľníkov, ktorí boli ochotní bez predchádzajúcich skúseností 7 dní pracovať od rána do večera, považujem za obrovský úspech. Pre väčšinu z nás to znamenalo absolvovať ”stavebný rýchlokurz” za behu.

V tomto smere mi nedá nespomenúť troch architektov – Petra Lényiho, Ondreja Marka a Mariána Luckého – autorov projektu, ako aj našeho stavbyvedúceho Júliusa Bartiška. Títo štyria páni sa s obdivuhodnou trpezlivosťou zhostili úlohy lektorov, ktorí nás dokázali v priebehu krátkeho času naučiť samostatne pracovať na jednotlivých častiach stavby, ktorú sa nakoniec podarilo dokončiť v plánovanom termíne.

Dá sa povedať,že ste touto rekonštrukciou vstúpili do novej éry. Napadlo by ťa niekedy na začiatku vašej činnosti, že sa dostanete až sem?

J.K. : Nástupište 1–12 nás prekvapuje od samého začiatku a bude asi stále. Na úplnom začiatku sme si ani neboli istí, či nás verejnosť v tomto frekventovanom priestore vôbec príjme, nieto ešte aby sme pomýšľali nad nejakým zväčšovaním priestorov. Samozrejme, snívať sme o tom snívali a verili sme, že raz sa až sem dostaneme. Asi nikto z nás však nerátal s tým, že to pôjde tak rýchlo.

Nové priestory vám prinesú nové možnosti. Odrazí sa to aj na charaktere vašich akcií?

J.K. : Skôr sa to odrazí na produkcii jednotlivých podujatí, než na charaktere programovej štruktúry. Inými slovami – ani v novom priestore neplánujeme organizovať diskotéky… Nástupište 1–12 sa snažíme jasne profilovať ako multidisciplinárny priestor pre súčasnú kultúru, zameraný na prezentáciu súčasného profesionálneho umenia. A tak to bude naďalej.

Nový priestor nám však umožní venovať sa častejšie napríklad divadlu, ktoré v pôvodnom priestore nemalo ideálne podmienky. Zároveň je priestor priestranejší, čo nám umožní napríklad vo výtvarnom umení vystavovať i rozmernejšie priestorové inštalácie. Napokon, jednej takej bude venovaná hneď prvá výstava v rekonštruovaných priestoroch. Britský výtvarník a sochár Greg Thomas priamo v našom priestore zrealizuje rozmernú inštaláciu z dreva The Shape of The Space, ktorú verejnosti predstavíme na vernisáži už budúci piatok.

Obrovské priehľadné vráta do priestoru zároveň prinášajú do našich aktivít úplne nový aspekt – ľudia prechadzájuci podchodom budú mať možnosť neustále sledovať umelca tvoriaceho vo vnútri priestoru pri práci.

Samotný materiál, z ktorého je nový priestor vystavaný – priehľadný a mliečny polykrabonát – bol zvolený tak, aby bolo možné steny priestoru využívať ako médium. Na prvý pohľad to človeka nemusí napadnúť – ale naše steny sú teraz vlastne obrovskou projekčnou plochou, na ktorú je možné premietať videá, filmy a prezentácie pomocou zadnej projekcie.

N1–12 oslávilo dva roky. Čo si mu poprial ty ako jeden zo zakladateľov?

Jedine to, čo potrebuje každé kultúrne centrum – čoraz väčší záujem verejnosti o kvalitné umenie a kultúru, ktorá ma potenciál vytvárať trvalé hodnoty.

Foto: N1–12