Neďaleké Chynorany: V podzemných chodbách sa mali schovávať ľudia pred Turkami

História obce, ktorá má dnes viac ako 2000 obyvateľov, bola spätá s remeslami a tiež silným zastúpením veriacich. „Prvá písomná zmienka o obci Chynorany je z roku 1243, samozrejme, že naša obec má dlhšiu históriu. Naši prvotní obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, postupne potom prešli k remeslám,“ povedala starostka Chynorian Mária Lachkovičová s tým, že v minulosti tam pôsobili krajčíri, obuvníci, krčmári či mäsiari. Chynorany podľa jej ďalších slov patrili kedysi viacerým biskupom a šľachticom, ale najznámejším je vlastníctvo ostrihomského arcibiskupa.

Pôvod názvu obce je rôzny, jeden hovorí o tom, že Chynorany sú odvodené od slova chynúť sa, čiže od niekoho sa odťahovať, oddeľovať sa od niečoho.

Na území Chynorian sa nachádzajú i historické objekty, najznámejším je podľa starostky kostol, potom sú to soľné sklady. „A boli tu aj veľmi známe podzemné chodby, ktoré viedli od kostola až na cintorín. Rozprávalo sa, že ľudia sa tam schovávali, najmä, keď boli Turci na Slovensku. Vtedy sa chodby najviac využívali. V dnešnej dobe sú chodby vo väčšine prípadov zapadnuté prachom a aj zasypané, takže veľmi o tom nechceme hovoriť, pretože mládež by sa mohla chcieť do nich dostať a mohlo by to byť pre nich nebezpečné,“ priblížila.

V minulosti v obci existoval aj chudobinec, nachádzal sa na mieste dnešného domu smútku. „Boli to tri miestnosti, v ktorých väčšinou bývali vdovy a slobodné ženy, ktoré sa starali a pomáhali nevládnym ľuďom. Bolo to miesto, na ktoré si ja ako dievča pamätám, že keď sme išli tadiaľ okolo, skôr sme mali z toho strach a ani sme sa nechceli na to miesto pozerať. Potom sa z týchto priestorov svojpomocne začal budovať dom smútku,“ spomenula si Lachkovičová.

S Chynoranmi sa spája i slovenský básnik Valentín Beniak, po ktorom nesie meno i slovenský festival poézie s viac ako 20-ročnou tradíciou Beniakove Chynorany. „Valentín Beniak bol rodák z Chynorian, robil a pôsobil v Chynoranoch dlhší čas ako notár. Keďže písal tak, ako sa panstvu nepáčilo, bol aj zakázaný. V podstate ani naši rodáci veľa nevedeli o Beniakovi ako o spisovateľovi. Až po roku 1989 sa dostal aj do učebných osnov a odvtedy je známejší na Slovensku,“ vysvetlila chynorianska starostka.

Obec s kompletnou občianskou vybavenosťou sa nachádza na križovatke medzi mestami Partizánske, Topoľčany a Bánovce nad Bebravou, čím sa zaraďuje k významným dopravným uzlom. K 1. januáru tohto roka mala 2720 obyvateľov a je tak druhou najväčšou obcou okresu Partizánske. Na území Chynorian pôsobí i viacero podnikateľov. Žije tam aj zhruba 250 Rómov, ktorí sa však k rómskej komunite nehlásia, poznamenala Lachkovičová s tým, že komunite sa obec už dlhšie venuje prostredníctvom projektu terénnej sociálnej práce.

„Najčastejšími priezviskami, ktoré máme v Chynoranoch, je Bezák – Bezáková, Magdolen – Magdolenová, Košík – Košíková, Púchovský, Marko – Marková. Rodiny sa tak rozlišujú podľa prezývok. Tie vznikali v minulosti, podľa toho zamestnania, ktoré ľudia robili alebo podľa typických čŕt. Ľudia si dávali rôzne prezývky, ktoré dnes nikto ani nevie vysvetliť,“ uzavrela Lachkovičová.