Poklady Gutenbergovej knižnice: V Oponiciach predstavujú vývoj medicíny
Vývoj medicíny v jednotlivých historických obdobiach predstavuje Gutenbergova knižnica, ktorá sa začala v piatok v Apponyiovskej knižnici v Oponiciach.
Piaty ročník podujatia pripravila Slovenská národná knižnica, ktorá sprístupnila zo svojich fondov vzácne tlače s lekárskou tematikou z 15. až 20. storočia.
„Každý rok návštevníkom ponúkame pohľad na to najcennejšie, čo z danej oblasti v Slovenskej národnej knižnici uchovávame. V tomto roku sme sa zamerali na medicínu. Výstava predstavuje jej vývoj v jednotlivých historických obdobiach prostredníctvom našich vzácnych tlačí a autorov,“ uviedla kurátorka výstavy Jana Cabadajová zo Slovenskej národnej knižnice. Gutenbergova knižnica potrvá do 15. marca.
Aj divadelné predstavenie
Knižnica približuje širokej verejnosti jednotlivé tlače nielen výstavou diel, ale aj divadelným predstavením. Podujatím návštevníkov prevedie Vševlad Gajdoš, františkánsky mních, ktorý v polovici 20. storočia spracoval najvzácnejšie knižné zbierky Apponyiovskej a Zayovskej knižnice. Práve Gajdoš objavil v knižnici františkánov zo Skalice vzácnu inkunábulu, herbár z 15. storočia. Herbár obsahuje ručne kolorované drevorezy rastlín a popisy, ako sa tieto rastliny a výťažky z nich používali pri liečbe chorôb a neduhov.
Expozícia sa začína pri dielach starovekých učencov – gréckych vydaní otca medicíny Hippokrata a latinských vydaní Claudia Galena, jedného z najväčších lekárov celého prvého tisícročia. Jeho poznatky o medicíne boli základom lekárskej vedy až do začiatku novoveku. „V stredoveku maril akýkoľvek výskum a pokrok v medicíne zákaz pitvať mŕtve telo a zneucťovať ho. Bol to ťažký, až smrteľný hriech, anatómia bola lekárom neznáma. Liečilo sa hlavne pomocou byliniek, odvarov, mastičiek a pijavíc,“ skonštatovala Cabadajová.
Po čase sa však našli odvážlivci, ktorí potajomky nerešpektovali zákaz. Jedným z rebelov bol aj Andreas Vesalius, ktorý svoje poznatky zhrnul do prvého diela o anatómii De Humani corporis fabrica. Benátske vydanie z roku 1568, ktoré vlastní aj Slovenská národná knižnica, môžu obdivovať aj návštevníci historickej knižnice. „Toto dielo spôsobilo revolúciu. Vďaka nemu sa zmenil pohľad na ľudské telo, i prístup lekárov. Už videli, ako presne telo funguje, z čoho je zložené, čo spôsobuje mnohé nevysvetliteľné bolesti a problémy. Anatómia sa stala základom medicíny,“ uviedla Cabadajová.
Prvou verejnou pitvou v českých krajoch sa do lekárskeho sveta zapísal aj Ján Jesenius z Turca, potomok turčianskych zemanov. Súčasťou výstavy sú nielen diela z oblasti chirurgie, lekárskeho práva, všeobecného lekárstva, homeopatie či infektológie, ale aj fotografie nemocnice, ktorú v roku 1885 v Oponiciach nechala vybudovať grófka Margaréta Apponyiová.
Tisíce vzácnych diel
Apponyiovskú knižnicu v Oponiciach založil v roku 1744 gróf Juraj Apponyi. V súčasnosti je v správe Slovenskej národnej knižnice. Do jej fondu patrí 8222 titulov a 15 004 zväzkov písaných v 12. jazykoch. Návštevníci môžu v tejto knižnici nájsť aj ďalších zhruba 6000 zväzkov Zayovskej knižnice. Medzi najvzácnejšie diela patrí dielo Sokrata zo švajčiarskeho Bazileja z roku 1508.
Knižnica obsahuje aj vzácne aktá pápežov a koncilov, dielo Giordana Bruna z roku 1585, prácu Isaaca Newtona zo začiatku 18. storočia, listy Galilea Galileiho univerzite v Pise, verše Michelangela Buonarrotiho, diela Machiavelliho či Pietra Aretina z prvej polovice 16. storočia, Berniniho, Borrominiho, Leonarda da Vinciho či Systém rastlín od Carla Linného. V knižnici sa nachádzajú prvé vydania románov Alexandra Dumasa, Charlesa Dickensa, Honoré de Balzaca, Viktora Huga i tvorba Kanta, Fichteho, Schillera, Goetheho či Rousseaua.
