Prvé dni Československa boli v Moravciach krvavé: Veľké výtržnosti aj streľba do ľudí!

Dňa 28. októbra si pripomíname výročie vzniku prvej Československej republiky. Tá bola v tento dátum vyhlásená v Prahe presne pred 97 rokmi. Kým sa však do tohto nového štátneho zriadenia plne zapojili všetky mestá z územia Slovenska, a teda i Zlaté Moravce, to ešte chvíľu trvalo.

Krvavý pondelok

Dátum 28. október 1918 má však pre Zlaté Moravce i iný význam ako vznik prvého Československa. V tento deň sa totiž v našom meste začali diať veľké nepokoje. „Výtržnosti v Zlatých Moravciach začali už 28. októbra 1918. Vojaci, ktorí tadiaľto prechádzali vlakom a patrili vraj k 67. rakúskemu pluku prepadávali bez účasti miestneho obyvateľstva hostince a trafiky,“ píše sa v kronike mesta. Spomínaní vojaci odtiahli až po príchode žandárskych posíl.

Výtržnosti u nás tým však nekončili. Mesto stále patrilo Maďarom a miestni obyvatelia sa dožadovali ich odchodu. Situácia sa vyhrotila 3. novembra 1918. „Bol pondelok, trhový deň. V očakávaní budúcich vecí prichádzali dedinčania s vrecami a plachticami pod pazuchou. Niektorým nestačili vrecia, prišli priamo na voze. Mesto bolo plné ľudí a žandárov bolo málo. Svoju nemohúcnosť hľadeli žandári premôcť tým, že vystrelili do bezbranného ľudu,“ uvádza kronika, podľa ktorej bola smutná bilancia tohto dňa až sedem mŕtvych a niekoľko ranených.

Odchod Maďarov

Maďarom sa po tomto dni už nedarilo držať moc v rukách. Podľa kroniky bola už každá okolitá obec republikou samou o sebe. Vojaci, ktorí prichádzali domov z frontu boli ozbrojení a v dedinách vytvárali takzvané Národné gardy.Tie však robili viac škody ako úžitku. „Gardisti boli ozbrojení vojenskými zbraňami, mali veľké platy a v mnohých obciach stali sa postrachom svojho okolia. Keď aj doma nerabovali, robili výpady do okolia a vystrieľali všetku zver v chotári. Boli ťarchou obcí a ich riadeniu učinili koniec československé vojská, ktoré ich odzbrojili,“ píše sa v kronike Zlatých Moraviec.

Zlaté Moravce boli nakoniec československou armádou oslobodené od Maďarov i Národných gárd až dňa 14. januára 1919. S vojakmi zároveň do Moraviec prišli aj prvý slovenský župan Martin Mičura a okresný náčelník Gašpar Rovňan. „Na priekopníkov práce za národ čakala ťažká práca, ale pomocou bratských Čechov ju zvládli. Maďarskí štátni zamestnanci poutekali. Tí čo zostali, odmietli pracovať pre znovuzrodený štát a často strhli so sebou aj tých málo verných pomaďarčencov, v žilách ktorých kolovala slovenská krv. Bolo treba mnohých Maďarov vykázať za hranice a nahradiť dobrovoľníkmi z Čiech, aby práca prišla do riadnych koľají,“ uvádza kronika. Maďari sa ešte v lete 1919 pokúsili o opätovné obsadenie Zlatých Moraviec, no neúspešne. Boli rýchlo zatlačení až k Hronu.

Foto: ilustračné