Rozhovor s Julom Krištofom: Nástupište 1-12 po roku a pol

Julo Krištof je jeden zo zakladateľov Nástupišťa 1–12. Za rok a pol jeho existencie si vytvorilo stabilnú pozíciu v topoľčianskej kultúrnej sfére. Prináša zaujímavé podujatia, so zaujímavým tematickým ladením. Pre niektorých z nás možno netradičné no predsa spestrili život v podchode a možno aj niektorým z nás.

Projekt N1–12 funguje v Topoľčanoch už jeden a pol roka. Ak by si to mal porovnať, kde ste boli na začiatku a kde ste teraz?

Projekt multimediálneho centra Nástupište 1–12 síce funguje skutočne od septembra 2011, občianske združenie Nástupište 1–12 však vzniklo už v apríli toho roku. Niekoľko mesiacov trvalo kým z prvotnej myšlienky zakladateľky Zuzky Godálovej, ktorá sa oveľa viac blížila konceptu klasickej galérie, vzišiel súčasný koncept multidiscipli­nárneho, multimediálneho centra a kým sa vyformovalo zdravé členské jadro.

Prvé mesiace samotného priestoru boli ťažké predovšetkým z hľadiska financovania. Ako novovzniknuté združenie sme nemali prístup ku grantom, či dotáciam a sponzori sa do podpory súčasnej nezávislej kultúry tiež práve nehrnú. A tak sme prvé mesiace financovali program z vlastných vreciek, keďže sme nášmu nápadu verili a nechceli sme sa ho vzdať. I keď sme si od začiatku dávali záležať na kvalitnom výbere prezentovaného umenia, nedostatok financií sa často odrážal v podfinancovanej produkcii podujatí, vďaka čomu sme získali akúsi „punkovú“ nálepku.

Po roku a pol existencie sme našli i ďalšie finančné zdroje. Základným rozdielom je produkcia podujatí, ktorú už môžeme robiť tak ako chceme a vieme a nie „tak ako vydá“. Punková nálepka ale zostala a časom sme zistili, že nám vlastne sedí.

S akými ohlasmi sa stretávate za dobu existencie N1–12?

Výrazne prevažujú pozitívne reakcie a čo nás teší najviac, predovšetkým zo strany mladých ľudí. Samozrejme, ak sa rozhodneš postaviť ľuďom do cesty s niečím tak ťažko uchopiteľným ako je súčasné umenie, musíš rátať i s možnosťou negatívnych reakcií. Umenie, ktoré prezentujeme je často kritické, kladie otázky a nie každý sa s nimi dokáže popasovať. A tak kým napríklad odborná verejnosť chváli projekt židovského pamätníka, ktorý na stenách podchodu pol roka tvorila Daniela Krajčová, a s ktorým sme sa dostali i na Bienále architektúry v Benátkach, zo strany verejnosti sme sa stretli i s názormi, že sme steny len ufúľali, alebo že to nie je o nič lepšie než obyčajné vandalské tagy na múroch.

Čo vás viedlo k zahájeniu projektu N1–12 NEXT LEVEL?

Kombinácia dôvodov. V prvom rade sme skupina hravých ľudí, ktorí radi experimentujú a skúšajú možnosti, ktoré im zverený priestor dáva. V druhom rade sa ním pokúšame riešiť problém, o ktorom vieme – stavať sa ľuďom do cesty môže niekedy znamenať i cestu úplne zahatať. A to nechceme. Chceme, aby priestor v ktorom existujeme naďalej slúžil predovšetkým ako podchod – cesta po ktorej sa ľudia môžu dostať z bodu A do bodu B. Bez ohľadu na to, či práve organizujeme koncert, vernisáž, či akékoľvek iné podujatie.

Negatívnym trendom slovenskej kultúry je nedostatok financií. Ako ste na tom vy?

Lepšie než sme bývali, čo ale neznamená, že dobre. Áno, podarilo sa nám získať štátne dotácie, podporilo nás i niekoľko nadácii, stále však musíme siahať i do vlastných vreciek. Okrem toho, byť závislým od dotácii tiež nie je ideálny stav. To že sme získali dotácie dnes, neznamená, že ich získame i zajtra. Dotačný systém ma okrem toho ďaleko do dokonalosti. Napríklad už niekoľko mesiacov vieme, že sme na tento rok získali dotáciu od Ministerstva kultúry. Ani dnes – v polovici júna, sme peniaze na účte ešte stále nevideli. A tak podobne ako väčšina kultúrnych centier sa snažíme hľadať i vlastné zdroje príjmov. Jednou z hlavných charakteristík nášho projektu je, že chceme ponúkať kultúru všetkým ľuďom zadarmo, nevyberáme vstupné. To nás núti byť kreatívnymi a testovať rôzne možnosti ako napríklad crowdsourcing, či aukcie originálnych umeleckých diel.

Aký je podľa teba stav kultúry v Topoľčanoch?

Keby som ho ja, podobne ako ostatní členovia združenia vnímal ako ideálny, Nástupište by s najväčšou pravdepodobnosťou neexistovalo.

N1–12 je nepochybne oživením topoľčianskej kultúrnej sféry. Môžu sa do vašich projektov zapájať aj pre vás neznámi ľudia, ktorí povedzme majú záujem niečím prispieť?

Samozrejme. Sami seba vnímame nielen ako kultúrne centrum, ale i komunitné a čoraz častejšie sa venujeme i aktivitám podporujúcim komunitný život v meste. Viaceré naše projekty sa nám podarilo zrealizovať práve vďaka dobrovoľníckej práci ľudí, ktorí nám chcú pomôcť. So zapojením dobrovoľníkov počítame i pri blížiacej sa rekonštrukcii priestorov.

Chcel by si niečo odkázať Topoľčancom?

Ak vám v meste niečo chýba, nehromžite doma, choďte von a spravte to. A ak neviete kde a ako začať, Nástupište 1–12 vždy rado pomôže s každým dobrým nápadom.