Rozhovor s kapelou MIKRA: V Topoľčanoch nie je veľa hudobníkov, ktorí sa postavia pred ľudí s jedným nástrojom

Ako skupina funguje MIKRA od roku 2012 v zložení Miriama Okšová (speváčka) a Miroslav Domin (gitarista). My sme sa s nimi porozprávali o ich debute, inšpirácií na texty a zistili sme tiež, či nie je náročné používať iba jeden hudobný nástroj pri živých koncertoch.

Kedy si začala s hudbou, máš hudobné vzdelanie?

Mňa hudba baví od malička. Od detstva som mala tajný sen stať sa speváčkou. Vyspevovala som si všetky aktuálne hity, ktoré práve leteli. Zaujímavé však je to, že som odjakživa bola viac introvert ako extrovert a takéto povolania potrebujú veľkú dávku odvahy. Mám vyštudovanú Pedagogickú a sociálnu akadémiu v Bratislave. Na škole sa mi hudba vryla hlboko pod kožu. Mali sme úžasnú profesorku hudby, ktorá nás ťahala na rôzne akcie, predstavenia a tam sa začali moje prvé vstúpenia, kde som sa trochu oťukala, ale trému mám dodnes. Tréma je dobrá vec, núti vás podať výkon čo najlepšie. Naše prestávky v škole vyzerali tak, že sme sa partia báb zobrali s gitarou na chodbu a tam sme si vyspevovali, až kým nás nevyhnali profesori (smiech).

Odkedy tvoríte kapelu Mikra?

Dostali sme sa k sebe ako dvaja ľudia, ktorí sa vôbec nepoznajú, z dvoch úplne iných kapiel. Ja som v tom čase spievala v skupine ENERGY HEAVEN, ale to bola kapela v úplných začiatkoch, no pre mňa mala veľký význam, lebo to bola moja prvá skupina a ňou som si vlastne splnila ďalší môj sen, že raz chcem mať kapelu. No po čase sme sa kvôli istým veciam rozpadli. Miro hral vtedy s kapelou SWAT.

Ako ste sa teda nakoniec dali hudobne dokopy?

Raz nás nejak spojil gitarista z mojej vtedajšej kapely, ktorý poznal aj Mira, že by sme si mohli niekedy spolu niečo zahrať, zaspievať. Tak sme sa stretli zopárkrát. Keďže sa naša kapela teda rozpadla, začala som spievať so SWAT a nakoniec sme ostali len my dvaja s Mirom a vznikla MIKRA.

Čo znamená špeciálny názov Mikra?

Dlho sme premýšľali, ako sa nazvať, ale keďže sme sa nevedeli zhodnúť na žiadnom kompromise, povedali sme si, že spojím naše dve mená dokopy a tak spojením MIRKA A MIRO – vznikla MIKRA.

Aký žáner zastupujete?

No obaja sme sa našli v tom, že chceme presadzovať hudbu, ktorá je jemná a hlavne výnimočná, teda, minimálne tu v Topoľčanoch, nie je veľa hudobníkov, ktorí sa postavia pred ľudí s jedným nástrojom. Je dosť ťažké spievať, keď vám hrá iba jedna gitara. Nemá vás kto kryť a každučkú chybu, ktorú urobíme, je o to viac počuť, lebo to žiadny iný nástroj nezachráni (smiech).

Vaša hudba i texty sú dojemné skôr než nejaké popové hitovky, zameriavajúc sa na pocity každého človeka..

Áno, uprednostňujeme hudbu, ktorá je predovšetkým na počúvanie, teda nie sme žiadna zábavná kapela, na ktorej piesňach by sa dalo tancovať. Naše piesne sú hlavne o nás – o ľuďoch, ktorí nás obklopujú, v každej piesni je skrytý príbeh, v ktorom (dovolím si povedať) sa určite nájde aspoň jeden poslucháč. Už sa nám viackrát dostalo reakcií od našich kamarátov, že tá konkrétna pieseň je ako ušitá pre nich. Pretože sú to piesne, ktoré sú zo života, ktorý žijeme všetci spoločne, každý z nás už určite zažil aj lásku aj nenávisť, radosť aj smútok, sklamanie či bolesť.

Kde beriete inšpiráciu?

V živote (smiech)

Kto z dvojice je autorom textov?

Autorom všetkých našich piesní je Miro. Skladá aj text aj hudbu. Miro má veľký talent na texty. Neustále dostávame pochvaly, že naše piesne majú neskutočné silné vety, myšlienky. Väčšinou teda sú to baby, ženy, pretože my sme asi viac vnímavejšie, citlivejšie na tieto veci (smiech).

Často vystupujete v Galérií, je to iné ako vystupovať napríklad na klasických koncertoch?

Áno, v Galérii mesta Topoľčany sme začínali. Tam sme vystupovali prvýkrát ako MIKRA. Je milé spomínať na naše začiatky (smiech). Boli, sme a stále budeme vďační Galérii pod vedením Janette Kadliečkovej, že nám umožnila od prezentovať našu tvorbu. Je tam určite iná atmosféra, než na koncertoch, kde je viac ľudí. Ale my tam radi hráme. Vždy tam stretneme usmievavé tváre, ktorým sa páči naša tvorba a to je pre nás dôležité. Niet nad pocit, keď hráte niekde, kde vidíte, že vás radi počúvajú.

Máte nejaké plány do budúcna?

Tak o plánoch sa veľmi hovoriť nedá. Naše plány a akcie, na ktorých sa objavíme vlastne vytvárajú ľudia. Ale, v pláne sme mali len toľko, aby sme robili hudbu, ktorá nás baví a aby sa to, na čom spolu pracujeme dostalo k ľuďom. Hudba pre nás veľa znamená a preto ju chceme robiť poctivo a hlavne tak, aby to chytilo ľudí za srdce. Pred pár mesiacmi sme zverejnili náš prvý album s názvom Znovu Veriť a vďaka podpore našich rodín, našich kamarátov a ľudí, ktorí nás objavili sme sa rozhodli vrhnúť sa aj na druhý, ktorý momentálne pripravujeme, keďže nás všetci podpichujú, kedy si môžu vypočuť nové piesne.

Poviete nám viac o albume?

Je to naša prvotina a dá sa povedať, že sme na ňom vychytali muchy, ktoré už na druhom albume nebudú (smiech). Vznikalo v domácom štúdiu, teda, všetko ohľadom nahrávania vznikalo svojpomocne a samozrejme aj vďaka našim hudobným kamarátom, bez ktorých by album nevznikol a pomáhajú nám dodnes. Týmto sa chceme ešte raz poďakovať za čas, ktorý s nami strávili, najmä Petrovi Šeligovi a Braňovi Schwarzovi.

Kde môžu teda ľudia sledovať vaše aktivity, dátumy koncertov?

Aby sme boli o čosi bližšie k ľuďom, založili sme si svoju stránku na facebooku. No pre lepšie vyhľadávanie momentálne pripravujeme aj oficiálnu stránku www.mikra.sk, ktorá dúfam, čoskoro uzrie svetlo sveta.

Kedy vystupujete najbližšie?

Najbližšie hráme v Partizánskom, v kaviarni The CITY (25. október), Potom nás čakajú nejaké koncerty tu v Topoľčanoch. Budeme sa počuť aj na Námestí, kde budeme vystupovať na Silvestra.

Čo hovoríte na scénu v Topoľčanoch, máte nejaké obľúbené skupiny, spevákov?

MIRKA: Ja osobne mám medzi topoľčianskymi kapelami aj bratranca, konkrétne speváka z kapely TRYAMERA. Mám rada hudbu, ktorú robia. Síce je to úplne iný štýl, ako máme my, ale mne sa páči rock, takže rada chodím aj na ich koncerty. Už sme spolu vystupovali, ako ich hostia v rámci ich turné. Keďže nás spája spoločný koníček, hudba, sme v kontakte a podporujeme sa.
MIRO: Poviem to takto, ja uznávam každého hudobníka, ktorý sa už len odváži vystúpiť pred ľudí a ukáže, čo je v ňom. Každého, kto sa snaží hrať na akýkoľvek hudobný nástroj, nezáleží na tom, či je profesionál alebo amatér. Hlavné je to, že robí hudbu s radosťou a pre ľudí. Hudba je liek!

Foto: Martin Federic, Mikra