Štedrovečerný stôl kedysi: Nesmel chýbať ani tanier pre pocestného!

Najkrajšie sviatky roka prichádzajú! Nezameniteľne k nim patrí aj štedrá večera v kruhu najbližších. Štedrosť a pohostinnosť boli typické znaky pre Vianoce už u našich predkov, ktorí nezabúdali ani na ľudí v núdzi.

Jakub Forgács
Ilustračný obrázok k článku Štedrovečerný stôl kedysi: Nesmel chýbať ani tanier pre pocestného!
Zdroj: TASR

Podľa etnologičky Kataríny Nádaskej k Vianociam patrila aj pomoc núdznym. Na štedrovečernom stole v minulosti nesmel chýbať tanier pre pocestného alebo tuláka. V tých časoch totiž nebolo výnimočné, ak ľudia v núdzi zaklopali na dvere nejakej domácnosti.

Platilo to rovnako pre vidiek i mestá. V Bratislave sa koncom 19. storočia každá slušná meštianska rodina starala o chudobného. Ten každý deň dostával jedlo a v panskej kuchyni mal dokonca svoj tanier i lyžicu. „Aj na vidieku pri štedrej večeri dávali na stôl jeden tanier navyše ako symbol toho, že keď príde pocestný, bude vítaný. Pohostinnosť a schopnosť podeliť sa aj s málom, to bolo krédo našich predkov,“ podotkla Nádaská.

Podľa nej Vianoce, ako sviatky lásky a pokoja, prinášali chudobným ľuďom bez domova chvíle radosti. „Pozývali ich na štedrú večeru, ktorá pozostávala z lokálnych jedál a zo surovín, ktoré boli v domácnosti dostupné,“ vysvetlila. Hoci bolo jedál na štedrovečernom stole mnoho, symbolizovalo to hojnosť, z každého sa zjedlo jedno-dve sústa.

„Vianoce v minulosti boli najmä o duchovnej štedrosti, o tom, aby nikto nebol sám. Ľudia si spievali koledy, chodili koledníci a vinšovníci počas celých sviatkov,“ povedala etnologička. Dodala, že ako vzor a príklad od našich predkov si môžeme zobrať ich ochotu podeliť sa s druhými.

Foto: ilustračné

Zdroj: TASR