Rôzne

Stummerovci ovplyvnili rozvoj topoľčianskeho regiónu: Založili cukrovar i železnicu

Rod Stummerovcov na prelome 19. a 20. storočia výrazne ovplyvnil rozvoj celého topoľčianskeho regiónu. Bankári údajne finančne prepojení s Rothschildovcami prišli na Slovensko z Moravy.

Ilustračný obrázok k článku Stummerovci ovplyvnili rozvoj topoľčianskeho regiónu: Založili cukrovar i železnicu
4
Galéria

V roku 1869 kúpili za 500 000 zlatých guldenov a dva domy vo Viedni majetky v Tovarníkoch a postupne skupovali v okolí rozsiahle pozemky a veľkostatky v Horných Obdokovciach, Ludaniciach, Urminciach, Obsolovciach, Horných Štitároch, Chrabranoch, Lužanoch a v ďalších obciach.

Počas niekoľkých rokov sa Stummerovci stali najväčšími vlastníkmi pôdy a lesov v celom regióne. Tomu počas necelého storočia vtlačili svoju pečať a výrazne ovplyvnili jeho ďalší rozvoj. Za svoje sídlo si zvolili obec Tovarníky, takže keď August Stummer získal titul baróna, mal predikát von Tovarnok.

Založili žrebčinec

Vďaka podnikavosti Stummerovcov vznikol v obci veľký cukrovar, ku ktorému neskôr prikúpili aj trnavský. Stali sa tak vlastníkmi najväčších cukrovarov na Slovensku. Postupne na svojom panstve zakladali statky a majery, rozvinuli ťažbu a spracovanie dreva, liehovarníctvo a pivovarníctvo. „Mali snahu rozvinúť aj nové druhy podnikania. V Tovarníkoch po vzniku Slovenského štátu bola napríklad založená farma na chov angorských zajacov, ktorá však bola po prechode frontu na jar 1945 zničená,“ povedal pred časom bývalý starosta Tovarník Marián Nováčik.

Leopold Eugen Haupt-Stummer v roku 1885 založil aj žrebčinec, v ktorom choval jazdecké a rýchle záprahové kone. „Venoval sa aj chovu dojníc, pestoval cukrovú repu a ďatelinu na semeno, založil ovocný sad a nechal vysadiť dovedna okolo 8000 čerešní, višní, jabloní, hrušiek a sliviek na pálenie slivovice,“ uvádza v zázname o svojich dejinách obec Klátova Nová Ves.

Stummerovcom sa v podnikaní mimoriadne darilo a v rokoch 1911 až 1912 dali postaviť aj úzkokoľajnú železnicu, ktorá mala viacero odbočiek aj po dedinách, kde mali baróni svoje firmy. Podľa Nováčika fungovala až do roku 1964, keď ju rozobrali. „Je to veľká škoda, lebo dnes mohla byť atrakciou, podobne ako Horehronská železnica. Údajne kedysi slúžila aj panstvu pri doprave na poľovačky. Podľa obecných kroník ju však mohli využívať aj bežní ľudia, ktorých zvážala na výlety na Duchonku či povestné majálesy a juniálesy v okolí Tovarník,“ uviedol.

Rozvoj automobilizmu

Podnikavá rodina sa postarala aj o rozvoj automobilizmu. „Keď vo Veľkých Topoľčanoch začiatkom roku 1923 spravili súpis všetkých automobilov a motoriek, boli tam evidované jedna trojkolka a tri automobily. Tie patrili, pravdaže, Stummerovcom,“ uvádza v jednom zo svojich článkov historik Bohuš Sasko.

Baróni však popri podnikaní nezabúdali ani na pomoc chudobným a venovali sa aj veľkorysej charitatívnej činnosti. Podporovali aj zakladanie škôl, nemocníc či prvých škôlok. „Sami vraj žili napriek bohatstvu pomerne skromne. Dnes už nežijúca pani Augustína Meričková, ktorá sa dožila 100 rokov, bola kuchárka u baróna Stummera a často im chodila variť aj na ich letné sídla. Podľa jej slov žili dosť striedmo a stravovali sa zdravo. Údajne sa u nich takmer každý deň jedával špenát. V každom prípade nehýrili, aj keď si to mohli dovoliť,“ povedal Nováčik.

Rodina Stummerovcov definitívne odišla z Tovarník po druhej svetovej vojne. Aj napriek dobrej povesti bol jej odchod neradostný. Kaštieľ bol krátko po prechode frontu vyrabovaný a vyhorel. „Oni sami boli označení za kolaborantov a museli odísť preč. Nevzťahovali sa na nich ani reštitučné zákony, takže zo svojho majetku, ktorý tu mali, už nedostali nikdy nič,“ dodal Nováčik.

Tovarníky
4
Galéria
Zdroj: TASR

Rýchle správy

Najčítanejšie