Talentovaná Evka (19) o organizovaní piknikov či Zóny bez peňazí: Pomáhame si samé

Isto neušlo vašej pozornosti, že v Topoľčanoch v poslednom období pribúda množstvo zaujímavých akcií, často s charitatívnym posolstvom. My sme sa preto porozprávali s Evkou (19), jednou z organizátoriek o tom, ako vznikol nápad na tento typ podujatí, kto babám pomáha a aké sú plány do budúcna.

Ako si sa dostala k organizovaniu takýchto podujatí?

Ja sa už asi päť rokov venujem výrobe bižutérie a podobných drobností vo svojom voľnom čase. Na internete fungujem ako RainbowEw (art). Keďže som sa na webe celkom rozbehla, teraz tam mám vyše 1700 priaznovcov, tak som minulý rok začala chodiť aj na rôzne blšáky, markety, trhy, proste akcie určené handmade výrobcom. Raz cez zimu, keď som skoro ráno cestovala s taškami a stolom, ešte také neprebudená do Prievidze som si povedala, že prečo sa trepem s vecami preč, keď hora môže prísť aj za Mohamedom (smiech).

Kreatívny piknik bola prvá akcia?

Nie, najskôr som koncom januára robila cez ICMko Blší trh. Niekedy cez leto som chcela spraviť druhý Blšák, no nestretla som sa s pochopením. Ani na ICMku, ani na meste. Tak som zobrala všetko do vlastných rúk. Cez leto 2014 som robila detskú animátorku na Margarétke, čo bolo super a aspoň som spoznala Michala Uhlárika, majiteľa baru na „Kvetine“. Michal je skvelý a otvorený novým nápadom. Vtedy som sa začala pohrávať s myšlienkou spraviť to na Margarétke, ale pod iným názvom.

Ako vás teda napadol piknik?

Nejak v polovici augusta sme boli vonku s Monikou Horňakovou a bavili sme sa o tom, že ona by chcela spraviť na Margarétke takú akciu, kde by mohla odprezentovať svoje vegánske dobroty, nech sa ľudia naučia jesť aj inak. Chcela, aby sme to robili spolu, že ja by som tam spravila nejaký program pre ratolesti, aby to prilákalo aj rodinky. A tak som jej potom navrhla, že nech to spravíme ako piknik. Cca dva týždne pred akciou sa k nám pridala Lenka Prachárová a tak sme na to boli tri baby. Ako dopadol piknik vol. I asi hovoriť ani nemusím. A vlastne aj o dvojke viete. Len tam už s nami bol aj Patrik Textoris. Tiež sme sa snažili, aby bolo všetko zadarmo, ale nedalo sa. Tak sme si našli zopár sponzorov, ktorým ďakujeme.

Ako ste sa dostali ku Zóne bez peňazí? Predsa, išlo o trochu inú akciu…

Julo a Zuzka z Nástupišťa 1–12 ma oslovili, či by som nechcela spraviť Zónu, pretože oni mali teraz koncom roka kopec papierovačiek a doťahovali posledné projekty. Na Nástupko chodím už dlho a veľmi sa mi páči tento priestor a takisto aj myšlienka Zóny. Odpoveď teda bola jednoznačná. Keďže v tom čase, keď ma oslovili sme mali rozbehnuté aj piknikovanie som o tom povedala deckám, že to môžeme robiť spolu. Nakoniec sme to teda zbúchali s Monikou.

Máte aj vy nejaké kreatívne, umelecké sklony?

Ako som už spomínala, ja vyrábam bižutériu a rôzne drobnosti. Monika chodila na strednú na výtvarnú, tetuje, i keď teraz ma pokazené strojčeky, hľadám pre ňu sponzora (smiech) a šije. Lenka chodila na konzervatórium a spieva.

Organizovanie takýchto akcií nie je jednoduché. Pomáha vám nejaká inštitúcia?

Pomáhame si sami. S kamošmi, samozrejme musím spomenúť aj sponzorov, ktorí nám pomohli finančne či inak materiálne. Žiadne iné organizácie nám nepomáhajú. Pomohlo možno to, čo som sa naučila za moje „účinkovanie“ v ICMku. A hlavne pomáha, že to robíme pre ľudí, nezištne a nebojíme sa otvoriť si ústa (smiech).

A mesto?

Niekedy cez leto som išla na mesto, že či by sa nedal spraviť piknik na námestí. Vraj nedal, to neexistuje. Ľudia potrebujú pokladne a podobne. V iných mestách sa to dá, tak prečo nie v tom našom? Na Margarétke sa to nakoniec dalo. A vtedy sme tak trochu aj „vyhrali“, pretože potom za nami prišlo vedenie mesta a povedali, že nás chcú podporiť jedlom a burčiakom. Akurát teraz naposledy nám vyšli v ústrety hneď. Dovolili nám akciu, dokonca v stane a priniesli nám tam aj ohrievače a mali sme si aj kde zapojiť dvojplatničky, na ohrievanie čaju a jedla. Ale aj tak si stojím za tým, že najväčšími pomocníkmi sú naši kamaráti, ktorí majú ďalších kamarátov.

Je náročné nájsť na takéto podujatia vhodný priestor v Topoľčanoch?

Cez leto a keď je teplo tak nie. To je jasná voľba – Margarétka. No cez zimu je to veru ťažšie. Nehovoriac, že dom kultúry je cez zimu veľmi vyťažený a je na nás aj drahý. Intrák je síce fajn, ale veľa ľudí nevie, čo myslíme, keď im povieme, že na internáte. Nástupište je super, ale možno len tak do polovice novembra, potom tam je zima zimúca. Ale tí nám aspoň vychádzajú v ústrety.

Máte za sebou už niekoľko podujatí, ktoré hodnotíte najlepšie?

Kreatívny piknik vol. I bol jednoznačne to naj. Pre nás určite. Už len preto, že celý čas bolo nepekne a cez náš piknik aj slniečko vyšlo, takže aj ľudia si vyšli a zišli sme sa v takom neskutočnom počte. Asi sa budem opakovať, ale „Kvetina“ je perfektný priestor, takže to bol naozajstný piknik.

Na svojich akciách pravidelne ponúkate vegánske občerstvenie. Prečo? Ste vegánky?

Monika je vegetariánka. Ja som všežravec, ale snažím sa to mäso obmedzovať, no nie vždy sa to dá, hlavne, keď som žena (smiech). No ide nám hlavne o to, aby ľudia, ktorí nevedia, sa dozvedeli, že spraviť kebab sa dá aj inak, ako s mäsom. Že existuje aj iné mlieko, ako kravské a podobne.

Aké plány máte na rok 2015?

Na to asi nebudem vedieť odpovedať, pretože my takto dopredu neplánujeme. Našťastie nemusíme podávať ani žiadne správy, ani nič, keďže nie sme oficiálne združenie či organizácia, ale len kamošky. Dohodneme sa dnes, že o mesiac chceme piknik a zamakáme tak to u nás chodí. No určite budeme chcieť robiť pikniky, snáď aj 4 do roka, potom možno i nejaký pygnygfest, akciu pre karenténku, pomôcť nemocnici s odbermi tej najvzácnejšej tekutiny možno niečo pre maturantov a samozrejme osvedčenú Šarkaniádu a Vianoce pre všetkých. A tiež sa chceme dohodnúť s Nástupkom ohľadom Zóny – ale iba ak by nám tentokrát zostalo maximálne len päť vriec (smiech).

Foto: Klaudia Kluková