Topoľčianska profesorka Ida Valachová: Deti sa stávajú otrokmi doby, napriek tomu som optimistka!

Vyštudovala síce elektrotechnickú fakultu, no školstvo a fyzika sa stali jej osudom. Prečítajte si rozhovor s Idou Valachovou, populárnou profesorkou fyziky na štátnom gymnáziu v Topoľčanoch. Prezradila nám toho o seba veľa.

Čo vás priviedlo ku štúdiu pedagogiky?

Mňa si vybralo povolanie samo. Vyštudovala som elektrotechnickú fakultu na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, ale po skončení štúdia som nechcela zostať v Bratislave. Tak som si podala žiadosti aj do školstva a to sa stalo mojim osudom. Vôbec to neľutujem, nakoľko ma veľmi baví pracovať s mladými ľuďmi a človek nemá čas ani starnúť. Úspešne som zvládla aj doplnkové pedagogické štúdium na Katedre inžinierskej pedagogiky STU v Bratislave.

Ako spomínate na svoje začiatky?

Boli veľmi veselé. Hneď pri nástupe na SPŠ v Partizánskom ma pán zástupca vyhrešil, že nie som v triede. Až, keď som sa priznala, že som jeho nová kolegyňa, začal sa smiať. Bolo to zaujímavé, hneď som dostala učiť maturantov a diaľkovo študujúcich, ktorí boli oveľa starší ako ja. Nezabudnem na prvú hodinu s „diaľkármi“, keď som vstúpila do učebne, zostalo také ticho, že bolo počuť aj muchy lietať. Čakali, čo im poviem. Bolo to úžasné, lebo sa chceli čo najviac naučiť. Aj napriek tomu, že mali málo času ako zamestnaní, výborne to zvládali.

Kedy ste sa presunuli do Topoľčian?

Po 7 rokoch som nastúpila na Dievčenskú odbornú školu, nakoľko som mala malé deti a dochádzanie bolo pre mňa náročné. Myslela som si, že to bude konečná stanica, ale o 3 roky neskôr som nastúpila na štátne gymnázium v Topoľčanoch, kde v súčasnosti stále pracujem.

Koľko rokov už teda aktívne učíte?

To je ťažká otázka, už sa to nedá na prstoch porátať (smiech). Veru je to už štvrťstoročie, teda 25 rokov. Ale ten čas letí…

Počas svojej praxe ste zažili aj nejaké momenty, na ktoré nezabudnete?

Bolo ich nesmierne veľa. Hlavne veselých príhod z výletov, z astronomických sústredení a súťaží. Najkrajší bol rok 2010, keď ma vybrala Slovenská fyzikálna spoločnosť s Univerzitou P. J. Šafárika v Košiciach na 10-dňový študijný pobyt do výskumného ústavu jadrovej fyziky do CERNu v Ženeve vo Švajčiarsku.

Ako sa to podarilo?

Bolo to poďakovanie za prípravu môjho žiaka, Jakuba Dolinského na medzinárodnú olympiádu z astronómie a astrofyziky, ktorá sa konala v Číne a on obsadil nádherné 4. miesto. Predbehol súťažiacich z krajín, kde astronómia predstavuje významné miesto vo vede. Takto sa im dostalo do povedomia aj naše malé Slovensko. V CERNe som absolvovala samé úžasné vedecké prednášky s poprednými svetovými vedcami ako J. Grygar, K. Šafařík, M. Mojžiš, návštevy laboratórií, prezentácie výsledkov z urýchľovača častíc, pokusy z fyziky na Mont Blancu. Niektoré prednášky boli v angličtine. Veru som si poriadne oprášila svoje vedomosti z anglického jazyka. Splnil sa môj sen. Nám učiteľom všetci prejavovali úctu a vďaku za to, že sa staráme o našich budúcich mladých vedcov.

Čo by ste robili, ak by ste neučili?

Zatiaľ som o tom nerozmýšľala. Vždy je nejaké riešenie.

Práca učiteľa je náročná, ale aj krásna. Čo je na nej najviac náročné a čo najviac pekné?

Náročné je pripraviť žiaka do reálneho života. Pekné sú slová plné lásky a vďaky učiteľovi.

Čo Vás vie najviac nahnevať v rámci vyučovacej hodiny?

Mne sa to hádam ani nestalo. Ak sa to stane, snažím sa žartom odľahčiť situáciu.

Aký pohľad máte ako učiteľ s dlhoročnou praxou na stav školstva na Slovensku, poprípade na stav v našom meste?

Veľmi ma mrzí, že reforma školstva výrazne oslabila prírodné vedy, čo sa podpísalo aj vo vedomostnej úrovni žiakov hlavne z matematiky a fyziky. Výsledkom je, že majú obavy ísť študovať na VŠ s technickým zameraním, preto hľadajú ľahšiu cestu k nezamestnanosti.

Aký je váš názor na deti dnešnej doby? Naozaj je pravda, že ich už dnes len máločím zaujmete?

Sú oveľa viac poznačení informačnou dobou. Nemajú také veselé detstvo plné hier, športu a kamarátov ako my. Stávajú sa otrokmi mobilov a počítačov. Komunikujú hlavne cez internet a hľadajú priateľov cez sociálne siete. V praktickom živote nevedia často spolu komunikovať, ťažšie si hľadajú životných partnerov. Napriek tomu som optimistka. Verím, že častými priateľskými rozhovormi a príkladmi zo života si pôjdu úspešne za splnením svojich snov.

Ako relaxujete vo svojom voľnom čase?

Rada plávam, hrávam volejbal a hlavne si vychutnávam chvíle v rodinnom kruhu a s priateľmi, lebo sú to v dnešnom uponáhľanom svete tie najkrajšie okamihy.

Foto: Ida Valachová