Zvyky na Štedrú večeru v našom kraji: Orechy v kúte, postenie sa či veštenie!
Tradičné zvyky na vianočné sviatky mali rodinám a hospodárom zabezpečiť veľkú úrodu a hojnosť. Zmyslom bola ochrana majetku, zdravia a šťastia.
Podobne ako na Luciu, ktorá oslavuje sviatok 13. decembra, ľudia v minulosti vykonávali rozličné tradície aj na Vianoce, najmä na Štedrý večer. „Hlavné slovo u stola mal otec rodiny, hospodár, ako prvý vždy predniesol slávnostný prípitok a potom sa rodiny spoločne modlili. Doteraz si neviem predstaviť Vianoce bez domácej oblátky s medom a cesnakom,“ spomína pamätníčka Marta. „Bežné bolo hádzanie orechov, či hrachu do kútov miestnosti. Mala sa tým zabezpečiť úroda a hojnosť do budúceho roka.“ Typické boli aj šupiny z kapra, ktoré sa dávali pod obrus, tento zvyk z našich domácností prekvapivo ešte úplne nevymizol.
Postenie, veštenie zdravia i smrti
Hodovanie však prišlo až večer. „Rodičia nám sľubovali, že ak sa vydržíme do večera postiť, na stene sa nám zjaví malý koník alebo prasiatko. Pri stole sme sa museli správať vždy veľmi slušne, ako keby sedíme v kostole. Ak nie, hrozili nám podľa povery vredy.“ Mágia bola prítomná takmer v každom úkone sviatočného dňa. „V rodinách bolo bežné u večere veštenie. Z prekrojeného jablka či rozpoleného orecha sa vyčítalo zdravie na nasledujúci rok.“ Niekedy boli predpovede aj poriadne desivé. Smer knôtu zapálenej sviece mal určiť kto v tom ďalšom roku zomrie.
Vianočný stromček do Troch kráľov
A čím sa zdobil vtedajší vianočný stromček? „Dávali sme naň slamené ozdoby a retiazky. Skrášľovali sme ho uschnutými jabĺčkami a rôznymi stužkami. Stromček sa mohol začať zdobiť až ráno na Štedrý deň, doma sme ho mali až do sviatku Troch kráľov,“ prezrádza dochodkyňa.
Po sviatočnej večeri sa rodiny spoločne vybrali na polnočnú omšu. Slobodné dievčatá pri prvom plote odlomili halúzky, pričom si ich odložili pri dverách kostola. Po návrate domov si halúzku schovali pod vankúš, takto sa im v noci mal prisniť obraz ich budúceho ženícha.
Foto: ilustračné